Československé zbrane v Azerbajdžane: Ako na Tatrovke vyrastie raketa

Autori: Jakub Šimák (Investigace.cz), Matej Gašparovič (ICJK.sk), Úvodná grafika: Lenka Matoušková

Keď sa azerbajdžanská armáda pred dvoma rokmi v propagačnom videu pochválila českými húfnicami Dana a raketometmi Vampir, vyvolala tým mimoriadnu pozornosť. Česko aj Slovensko totiž dodržiavajú nezáväzné embargo OBSE a do Azerbajdžanu zbrane nedodávajú. Zbrojárska skupina Czechoslovak Group sa poponáhľala s oficiálnym vyhlásením, že v súlade s licenciou vyviezla len podvozky Tatra. Od húfnic sa dištancovali aj české úrady. Nové zistenia reportérov Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku (Investigace.cz) a Investigatívneho centra Jána Kuciaka však dokazujú, že s dodávkou húfnic do Azerbajdžanu české úrady od začiatku rátali, napriek odporúčaniam od OSN, EÚ a OBSE. Zo zdanlivo neškodných podvozkov vyrobili plne funkčnú bojovú techniku na Slovensku, v závodoch toho istého holdingu, ktorý ich vyviezol z Česka.

Keď na jeseň 2017 vypukol škandál, zbrojári sa obhajovali tvrdením, že na vývoz zbraní do Azerbajdžanu sa žiadne medzinárodné embargo nevzťahuje. Pôvodne ho vyhlásila OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) a následne sa pridala aj OSN (Organizácia spojených národov). Dôvodom bola vojna Azerbajdžanu s Arménskom o Náhorný Karabach. O desať rokov neskôr OSN od embarga upustila, nezáväzné embargo OBSE je však stále v platnosti.

Neprehľadný vojnový konflikt trvá dodnes a oficiálna zahraničná politika Českej republiky neumožňuje vývoz húfnic do oblasti. To napokon priznáva aj samotná Czechoslovak Group, ktorá podľa svojho oficiálneho vyhlásenia „rešpektuje nielen oficiálne zbrojné embargá OSN či EÚ, ale aj tie neoficiálne“. Napriek tomu sa na propagačnom videu azerbajdžanskej armády objavilo šesť českých húfnic.

Československý kšeft

České úrady zodpovedné za vydávanie licencií na vývoz vojenského materiálu na jeseň 2017 popreli, že by dodávku týchto zbraní povolili. Podľa Hospodářských novin mali obchod preskúmať české spravodajské služby, doteraz však nijaký výsledok verejne nepredložili.

Oficiálne vysvetlenie znelo, že úrady vydali licenciu na vývoz podvozkov Tatra do Izraela, kde si ich obchodný partner českého exportéra prevzal. Ako sa dostali húfnice do Azerjbadžanu, vraj českým úradníkom nebolo jasné.

Podľa dokumentov, ktoré majú investigace.cz a ICJK k dispozícii, však české ministerstvá od počiatku vedeli, že špeciálne podvozky Tatra budú repasované a modernizované na húfnice a raketomety, ktoré následne skončia v Azerbajdžane.

Na predaji a repasovní podvozkov sa podieľali firmy Real Trade Praha a MSM Martin, čiže spoločnosti, ktoré sa už v minulosti usilovali o priamy vývoz húfnic a raketometov do Azerbajdžanu. Obe firmy, ktoré patria do holdingu Czechoslovak Group zbrojárskej rodiny Strnadovcov, sa od tejto dodávky oficiálne dištancovali.

V Česku, udeľuje exportnú licenciu na vývoz zbraní ministerstvo priemyslu a obchodu, na základe záväzných stanovísk ministerstiev zahraničných vecí, vnútra a obrany. V licencii na vývoz súprav Tatra, ktorú udelilo 13. februára 2017 bolo ako „koncový užívateľ“ jasne uvedené azerbajdžanské ministerstvo obrany.

Podľa licencie mala firma Real Trade dodať 54 súprav Tatra 815 s obrnenou kabínou a príslušenstvom v celkovej hodnote 482 miliónov českých korún. Licencovaná položka spadala do kategórie „Tanky a iné bojové obrnené vozidlá, motorové, tiež vybavené zbraňami, a časti a súčasti týchto vozidiel“.

Dodávka nemala ísť priamo do azerbajdžanského hlavného mesta Baku, ale najprv smerovala do izraelskej firmy Elbit Systems, Land and C4I. Elbit však nie je v licencii uvedený ako koncový užívateľ, len ako kontraktačný partner. Koncovým užívateľom je azerbajdžanské ministerstvo obrany.

 Diplomatické krytie

Aká bola úloha Izraelčanov, čiastočne vysvetľujú dokumenty, ktoré unikli z azerbajdžanskej ambasády v Bulharsku. Uverejnil ich twitterový účet Anonymous Bulgaria.

Práve pracovníci azerbajdžanského veľvyslanectva v Bulharsku vybavovali povolenia na prelety lietadiel azerbajdžanskej štátnej leteckej spoločnosti Silk Way Airlines, ktoré pod diplomatickým krytím prepravovali veľké objemy vojenského materiálu na Blízky východ i do Afriky, okrem iného aj zo Slovenska a z Česka.

Diplomatické krytie malo dve významné výhody – umožnilo transport vojenského materiálu, ktorého prevoz civilnými lietadlami je zakázaný a účinne bránilo kontrole prepravovaného tovaru štátnymi orgánmi, napríklad colníkmi.

V uniknutých dokumentoch sme našli dôkazy, že na palube jedného z lietadiel Silk Way Airlines sa v máji 2017 dvakrát ocitli aj súpravy českých Tatier. Do Iljušina II-76 ich naložili 10. mája 2017 na brnianskom letisku Tuřany. Boli to dve súpravy Tatra VP3 a Tatra VPR9 s obrnenými kabínami a príslušenstvom, spolu s hmotnosťou 30 ton. Dodala ich Real Trade Praha zo skupiny Czechoslovak Group.

Ázerbájdžánské letadlo na letišti Brno-Tuřany zachytil v den nákladu vojenského materiálu český planespotter. Foto: Lubomír Němec, lgw.cz 

Lietadlo s diplomatickým krytím malo pristáť v Tel Avive o druhej popoludní, dlho sa však na izraelskom slnku neohrialo. Elbit System vo svojej zbrojovke vybavil súpravy svojimi riadiacimi a komunikačnými systémami a už o tretej ráno letel ten istý Iljušin späť do strednej Európy. O siedmej ráno pristál na letisku v Bratislave. Tu si upravený náklad prevzala firma MSM Martin, ktorá je, rovnako ako Real Trade Praha, súčasťou holdingu Czechoslovak Group.

Vampír zo Slovenska 

Podľa medzinárodného dovozného certifikátu, ktorý vydalo slovenské ministerstvo hospodárstva v októbri 2016, mala MSM Martin v priebehu nasledujúceho pol roka doviezť z izraelského Elbitu 54 súprav Tatra – čiže rovnaký počet, aký dodala Real Trade Praha Elbitu. Účelom dovozu mala byť podľa certifikátu „montáž podvozkov na predávaný tovar“.

Práve na Slovensku sa zo súprav Tatra, čiže podvozku, obrnenej kabíny a izraelskej elektroniky, stali plne funkčné húfnice Dana M-1 a raketomety Vampir RM-70.

Ministerstvo hospodárstva SR nám na základe infožiadosti sprístupnilo importný certifikát aj následnú vývoznú licenciu: „Licencia bola udelená slovenskej spoločnosti (MSM Martin -pozn. red.) na vývoz samohybnej húfnice na podvozku Tatra (36 kusov) a raketometu na podvozku Tatra (18 kusov) do Izraela. Ministerstvo obrany Izraela oficiálnym dokumentom potvrdilo dodávku tohto tovaru do Izraela.“

Repasované a zmodernizované bojové vozidlá putovali z MSM Martin späť do Izraela a odtiaľ ku svojmu koncovému užívateľovi – do Azerbajdžanu. Letecká cesta, na ktorej sa podvozky premenili na húfnice a raketomety, bola teda Brno – Tel Aviv – Bratislava – Tel Aviv – Baku. V Česku sa do náročnej logistiky repasovania vozidiel zapojila aj zbrojovka v Šternberku a na Slovensku zbrojovka v Trenčíne. Obe patria firmám zo skupiny Czechoslovak Group.

Nový kúsok do skladačky

Tieto nové dôkazy sú ďalšími dielmi skladačky, ktorá mapuje politicky kontroverzný, logisticky náročný a pred verejnosťou utajovaný vývoz vojenského materiálu z Česka a Slovenska do Azerbajdžanu.

Novozískané dokumenty doplňujú výpoveď anonymného pracovníka MSM Martin pre reláciu Reportéři ČT z apríla 2018: „Celý proces sa začína tak, že sa dovezie stará húfnica Dana, ktorá sa priamo v podniku rozoberie. Začína sa tak, že sa dá dole veža, ktorá sa rozoberie do poslednej skrutky. Podvozok sa pošle do závodu Tatry v Šternberku, kde sa repasuje.“

Podľa utajeného zdroja Reportérov ČT zaberie repasovanie všetkých dielov dva až tri týždne a potom ich pošlú späť na Slovensko. „Medzitým sa veža mechanicky opracuje, celok sa znovu poskladá dohromady a nasleduje strelecká skúška. (…) Vybavenie príde z Elbitu z Izraela. Tam sú navigačné systémy, kamerové systémy, komunikačné systémy.“

Izrael teda predstavuje len medzičlánok v obchode medzi českou a slovenskou firmou Czechoslovak Group a azerbajdžanským ministerstvom obrany.

Tatrovka s raketou

Aké konkrétne časti mohli byť montované na súpravy Tatier v rámci ich „repasovania“ na Slovensku približujú podmienky vývoznej licencie udelenej českým ministerstvom priemyslu. Úradníci v nej upustili od výrazu „súpravy Tatier“ a otvorene píšu o „obmedzovaných delostreleckých systémoch RM-70 a ShKH vz. 77“, čiže o raketometoch Vampir a húfniciach Dana.

Podobne sa vyjadrilo aj české ministerstvo obrany vo svojom súhlasnom stanovisku, ktoré na základe infožiadosti sprístupnilo reportérom investigace.cz: „Vzhľadom k tomu, že k výrobe podvozkov Tatra T815 VPR 9 8×8 boli použité 152 mm samohybné húfnice ShKH vz. 77 pochádzajúce z Armády Českej republiky (…) ministerstvo obrany požaduje, aby spoločnosť Real Trade Praha a.s. bola pri vydaní licencie zaviazaná oznámiť (…) dátum vývozu (…) vrátane výrobných čísiel a štátu, do ktorého budú vyvezené.“

Investigace.cz a icjk.sk majú k dispozícii faktúru, ktorú firma Real Trade Praha 21. marca 2017 vystavila spoločnosti Elbit. Za päť súprav Tatra mali Izraelčania zaplatiť 1,66 milióna dolárov. V dokumentoch je importný certifikát Izraela z 20. marca 2017, v ktorom je jasne uvedené, že 5 kusov Tatier skončí v rukách azerbajdžanskej armády.

 

Houfnice Dana české výroby v Ázerbájdžánu. Foto: Ministerstvo obrany Ázerbájdžánské republiky, 2018 

Zbrojárska omerta

Zbrojári naďalej trvajú na tom, že oni húfnice a raketomety do Baku neposlali. „Spoločnosť MSM Group ani žiadna z jej súčastí nikdy nedodala žiaden systém do Azerbajdžanu. Zároveň sa dištancujeme od akýchkoľvek náznakov spájania našej spoločnosti s vývozom zbraní do tejto krajiny,“ uviedla vlani pre Českú televíziu Lucia Ollé, riaditeľka marketingu slovenskej firmy, ktorá spadá do Strnadovho holdingu Czechoslovak Group.

„Žiadna zo spoločností skupiny Czechoslovak Group, či už sídliaca v Česku alebo na Slovensku, nikdy nedodala vojenskú techniku, na ktorú sa pýtate, ani jej súčasti do Azerbajdžanu,“ doplnil hovorca holdingu Andrej Čírtek.

Namiesto odpovedí na konkrétne otázky reportérov Investigace.cz Čírtek v septembri tohto roku zopakoval zamietavé stanovisko s tým, že informácie o licenčných konaniach – rovnako ako ktorákoľvek iná firma pôsobiaca v obrannom priemysle –  (Czechoslovak Group – pozn. red.) nezverejňuje.

  

Text vznikol s podporou Global Anti-Corruption Consortium