Najlepší biznis pod slnkom: Kúpil Vadalove elektrárne, kráľovsky mu zarábajú

autor: Katarína Jánošíková (ICJK), fotograf: Vladimír Benko jr.

Pár kilometrov od Topoľčian vchádzame do obce Veľké Dvorany. Obec má nové námestie aj kultúrny dom. Za eurofondy. Dedina zažila krátky okamih slávy, keď z nej miestni vyháňali novinárov, ktorí chceli navštíviť mamu vtedajšieho premiéra Fica. Na území Veľkých Dvorán má umiestnenú časť svojich solárnych panelov jeden zo slovenských magnátov fotovoltiky – Ján Katrušík. 

Meno Ján Katrušík nie je notoricky známe, ako mená Milana Fiľa, Slavomíra Hatinu, Jozefa Brhela či Ivana Kmotríka, no objem  dotácií, ktoré čerpá na svoje elektrárne, ho zaraďuje medzi veľkých hráčov tohto biznisu.

Ján Katrušík, medzi inými, ťaží aj z firiem, ktoré pôvodne zakladal Antonino Vadala, no najviac mu zarába elektráreň na bývalom letisku Bojná, ktoré leží v katastri Veľkých Dvorán. Ako sa záložné vojenské letisko dostalo do rúk obce, ktorá ho Katrušíkovi prenajíma, nie je možné zistiť.

Územie nikoho

Pamätníci z obce spomínajú, že na vojenskom letisku Bojná voľakedy pristávali ruské vrtuľníky. K bývalej pristávacej dráhe sa dostávame nespevnenou cestou uprostred polí. V diaľke je družstvo, nablízku ani živej duše. 

Ako sa pozemky pod letiskom vôbec dostali do rúk štátu, dnes nevie nikto z obecného úradu povedať. A nepochodili sme ani na ministerstve obrany, ktoré vojenské letisko spravovalo. Žiadny z úradov nám nesprístupnil doklady, z ktorých by sa dali zistiť podrobnosti. “Za akých podmienok štát získal pozemok nám nie je známe,” odpovedal Ladislav Jančovič, starosta Veľkých Dvorán.

Keď už letisko pre štát nemalo význam, územie ponúkol späť obci. V záznamoch figuruje delimitačný protokol, ukázať ho však nechce nikto. Žiadosť o sprístupnenie dokumentu pendlovala medzi Veľkými Dvoranmi, katastrom a ministerstvom obrany, odpovede sme sa ani po týždňoch nedočkali.

Na letisko sme sa pýtali aj priamo v obci. Niektorí v dedine tvrdia, že na pozemku chceli hospodáriť družstevníci, ich žiadosti však nevyhoveli. Starosta o tom nič nevie: “Nie je nám známy záujem pôvodných vlastníkov, keďže výlučným vlastníkom bol štát Slovenská republika – Ministerstvo obrany SR.”

Vo Veľkých Dvoranoch platí firma Jána Katrušíka za meter štvorcový pozemku pod solárnymi panelmi 46 centov. “Môžem ale povedať, že v porovnaní s inými projektami, ktoré máme, ide asi o najvyššiu cenu nájmu,” zhodnotil nájom Katrušík. Panely, ktoré predtým patrili Antoninovi Vadalovi a dnes s nimi hospodári Katrušík na území mesta Lučenec, vychádzajú na 15 centov za meter štvorcový, čo je trikrát menej ako vo Veľkých Dvoranoch. Suma môže závisieť od bonity pôdy, či územného plánu.

Talianske dedičstvo

Najväčší kus z podpory na fotovoltiku si spoločne odhryznú práve tri Katrušíkove firmy, ktoré v minulosti zakladal Antonino Vadala. Katrušík ich zaradil do svojho portfólia v rokoch 2012 až 2014. 

V spoločnostiach SPV Ľadovo 2, 4 a 10 figuroval Vadala iba jeden mesiac. Podľa odborníkov to môže napovedať tomu, že ich len zakladal, no nemal záujem ich prevádzkovať.

“Ponuku na odkúpenie sme dostali od tretej osoby, s ktorou spolupracujeme,” tvrdí Ján Katrušík. “Osobu Antonio Vadala nepoznám, nikdy som sa s ním nestretol a jeho meno som počul prvýkrát až v televíznych správach,” vysvetlil Ján Karušík pre ICJK. “Historicky mám informáciu, že projekt Ľadovo pripravoval pán Eduard Gruy a neskôr, ešte pred výstavbou, jednotlivé projekty FVE rozpredal. My sme rokovali a kupovali SPV Ľadovo 2, 4 a 10 postupne od pána Řeháka z Českej republiky, respektíve od spoločností, ktoré zastupoval. Pán Řehák realizoval výstavbu FVE v Lučenci a má dvadsaťpäťročné skúsenosti v regióne s výstavbou a prevádzkou FVE.”
Ako mohol Vadala fotovoltické elektrárne v Lučenci rozbehnúť v takých rozmeroch, nevedia odborníci vysvetliť dodnes.

Hodnota Slnka

Vadala figuroval vo fotovoltických projektoch v čase, keď štát rozbiehal pomoc pre spoločnosti, ktoré chceli investovať do výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Netransparentný spôsob udeľovania licencií sa zapísal do dejín slovenskej energetiky. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) v novembri 2009 zverejnila výzvu na prihlásenie sa so žiadosťou o licenciu v piatok. Výzva bola postavená na princípe “kto prv príde, ten prv melie”. Napriek potrebe dokumentácie a viacerých potvrdení, celá fotovoltická kapacita bola rozchytaná už v utorok. Ako dokázali uchádzači za víkend vypracovať žiadosti tak, aby splnili stanovené podmienky, dodnes nie je jasné. 

Systém je roky predmetom kritiky, hovorí právnik a odborník na energetiku Rastislav Hanulák: “V tej dobe to bolo veľmi netransparentné. Nikto do toho dodnes poriadne nevidí. Neviem ani povedať, či sedia náklady na to vyplácané. Chýbajú aj podklady, ako sa vlastne vypočítali výkupné ceny.”

Meno Ján Katrušík sa skrýva za takmer tridsiatkou firiem, z ktorých 18 dostáva od štátu dotácie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. To ho na vysoké priečky rebríčka tých, ktorí ich poberajú. Najvyšší príspevok dostáva za elektrárne vo Veľkých Dvoranoch, najviac mu však zarobia práve firmy, ktoré zakladal Vadala – SPV Ľadovo 2, 4 a 10. 

Poslanec SaS Karol Galek, ktorý sa venuje energetike, spochybňuje, ako Vadala získal povolenie na tieto elektrárne: “On mal zrejme politické krytie, lebo nikto by mu nikdy nedal takmer 40 MW na jednom mieste, v podstate na jednom bode pripojenia. To je nezmysel, technici na distribučke by mu to za normálnych okolností nikdy nedovolili.”

Na internete je zároveň zverejnený rozsudok okresného súdu v Michalovciach o nevyplatení dielu provízie pre sprostredkovateľa, ktorý časti reťaze firiem SPV Ľadovo ponúkali záujemcom. Mohlo to byť ešte v čase, keď boli elektrárne iba projektom. Z rozsudku vyplýva, že jeden megawatt predávali za veľkorysých 350 tisíc eur. Reťaz firiem SPV Ľadovo mohla mať spolu 34 megawattov. Ak by sa im podarilo predať všetky, ľudia okolo Vadalu by zarobili 12 miliónov eur.

V roku 2011 pomáhala s predajom siete Ľadovo firma Solartec. Už vtedy nebol na ich čele Antonino Vadala. “Hlavnou úlohou Solartecu bolo technicky zhotoviť fotovoltické elektrárne. Solartec z pozície zhotoviteľa, a teda držiteľa technických záruk za kvalitu diela, po zrealizovaní výstavby fotovoltických elektrární v niekoľkých prípadoch pomáhal majiteľom jednotlivých častí SPV Ľadovo so sprostredkovaním predaja,” uvádza vo svojom stanovisku firma Solartec a dodáva, že “technicky zhotovila 23 MW v danej lokalite.”

Podľa Galeka aj toto dokazuje, že Vadala a jeho spoločníci elektrárne použili iba ako prostriedok. “Ich cieľom nikdy nebolo postaviť ich a prevádzkovať, iba získať povolenia a potom sa toho zbaviť, nech sa už stará niekto iný,” myslí si Galek.

Slnečný barón

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) každoročne zverejňuje zoznam všetkých poberateľov. Metodika ÚRSO však na prvý pohľad neukáže všetko. Rebríček tvorí podľa jednotlivých firiem, nie podľa ich vlastníkov. Ak teda niekto vlastní viacero spoločností na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, z tabuľky ÚRSO nie je zjavné, koľko spolu na dotáciách zarobí.

„ÚRSO sa vždy riadi platnou legislatívou a to sa týka aj formy zverejňovania zoznamu výrobcov elektriny s doplatkom,“ hovorí úrad. 

Podľa akých kritérií stanovoval ÚRSO v minulosti výkupné ceny elektriny alebo podľa čoho nastavoval výšku doplatkov, nie je jasné. Podľa informácií ICJK sa na to úradu pýtala už aj Európska komisia, ÚRSO však doteraz nedodalo žiadne konkrétne podklady či odborné analýzy. „Úrad v súčasnosti výšku a nastavenie doplatkov striktne určuje tak, aby rešpektovali platnú legislatívu. Súčasné vedenie nezodpovedá za rozhodnutia pána Holjenčíka z roku 2009. Miera návratnosti investície bola vo vtedy platných predpisoch nastavená na najmenej 12 rokov.“

Dotácie na obnoviteľné zdroje a kombinovanú výrobu elektriny a tepla dosahovali v roku 2018 približne 502 miliónov eur. Je to balík peňazí, na ktorý sa skladajú všetci spotrebitelia elektriny cez faktúry za elektrinu.
Viaceré z firiem Jána Katrušíka dosiahli výšku doplatku iba niekoľko stotisíc eur, takže v tabuľke sa na prvý pohľad môže javiť ako nie veľmi významný hráč. V roku 2018 však získal takmer tri a pol percenta z celkového objemu dotácii, čo je viac ako 17 miliónov eur.

Podľa Finstatu pritom vykazuje s výnimkou jednej firmy vždy jediného alebo dokonca žiadneho zamestnanca. Z dostupných údajov vychádza, že na viac ako 17 miliónový biznis mu stačia spolu traja zamestnanci.

Na letisku, ktoré nevieme za akých okolností získala obec Veľké Dvorany, má do roku 2036 nájomnú zmluvu Katrušíkova firma H & T Communication. Podľa verejného zoznamu ÚRSO tu na dotáciách získala v roku 2018 takmer dva milióny eur, na čo stačil jej majiteľovi jediný zamestnanec. Solárne panely nepotrebujú dennú údržbu a okolo elektrárne stačí raz za čas pokosiť. V jej blízkosti sme nikoho nestretli ani my a nikoho tam nevídajú ani ľudia, ktorí majú domy na dosah elektrárne.a

Založil viacero firiem, ktoré vyrábali elektrinu zo slnečnej energie. Na Slovensku sa venoval najmä oblasti poľnohospodárstva. V Taliansku ho stíhajú pre podozrenie z členstva v zločineckej skupine ‘Ndrangehta a z pašovania drog.

V minulosti podnikal s Máriou Troškovou, ktorá sa neskôr stala štátnou radkyňou v úrade vtedajšieho premiéra Roberta Fica. Podľa Troškovej matky mala mať jej dcéra s Vadalom blízky vzťah a pre denník Nový Čas povedala, že sa mali brať. V Trende zas Vadala priznáva, že poslanec Smer Róbert Madej pred vstupom do politiky preňho zakladal firmy, práve v čase, keď sa venoval elektrárňam. Väzby má Vadala aj na Viliama Jasaňa, ďalšieho z poslancov Smeru, ktorý bol zároveň tajomníkom bezpečnostnej rady štátu. Po prevalení jeho kontaktov na Antonina Vadalu, musel z postu odísť, rovnako svoju funkciu opustila aj Trošková.

Vadala mal svojich ľudí na colnici v Michalovciach a v minulosti aj v rezorte pôdohospodárstva, kde pracovala bývala modelka Denisa Bahledová, s ktorou bol Vadala podľa topky.sk vo vzťahu.

Podľa informácií investigatívnych novinárov OCCRP (Organized Crime and Corruption Reporting Project), ktorého členom je aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka, si mal Vadala v roku 2012 telefonovať s vtedajším slovenským premiérom Robertom Ficom v priateľskom tóne. Telefonát zachytili v rámci odpočúvania Antonina Vadalu, keď už polícia monitorovala činnosť ‘Ndranghety. Meno Vadalu sa pravidelne objavovalo v policajných spisoch, preto bol jedným z tých, ktorého komunikáciu sledovali.

Anotino Vadala je momentálne vo väzení v Taliansku, kam ho vydala slovenská polícia. Vadala je podozrivý, že zo Slovenska pomaly rozbiehal globálny kokaínový biznis. Podľa jeho slov z odpočúvaného telefónu na to využíval skorumpovaných slovenských úradníkov, ktorí mali kryť pašovanie kokaínu.

Projekt je financovaný z                 
Fondu investigatívnej žurnalistiky