Kokaínoví kovboji

Pavla Holcová (investigace.cz), Katarína Jánošíková (ICJK) , Cecilia Anesi, Lorenzo Bagnoli, Giulio Rubino a Lucia Rinaldi (IRPI)

V roku 2012 zachytila talianska protimafiánska jednotka telefonický rozhovor medzi vtedajším predsedom vlády Robertom Ficom a Antoninom Vadalom, ktorý sa odohráva vo veľmi priateľskom duchu. Nahrávka telefonátu vznikla v rámci policajnej operácie, ktorá Vadalu monitorovala. Jeho meno sa totiž pravidelne objavovalo v policajných spisoch, ktoré sa zameriavali na členov najmocnejšej mafie sveta ‘Ndrangheta. Vadala zo Slovenska pomaly rozbiehal globálny kokaínový biznis. Podľa svojich slov na to využíval skorumpovaných slovenských úradníkov, ktorí mali kryť pašovanie kokaínu. Colníci boli s Vadalovým biznisom prepojení aj iným spôsobom. Vadalova firma Bovinex Europa, ktorú zastupuje syn miestneho prokurátora František Bicko, prenajímala Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky sklady.

Robert Fico popiera, že by Antonina Vadalu poznal. Autenticitu nahrávky nám ale potvrdila talianska prokuratúra.

 

Robert Fico, zdroj, Facebook

Jedného hmlistého rána v Benátkach

“Naložíme banány, zrno, orechy a ďalšie sprostosti a pošleme to tvojej spoločnosti. Keď tovar dorazí, zaplatíme colníkom a preclíme to,” prehlásil počas obchodnej schôdzky dobre oblečený štyridsiatnik so zelenými očami a krátkym zostrihom. Volá sa Antonino Vadala a pochádza z Kalábrie. Na Slovensku sa živí chovom dobytka a predajom mäsa. Teda – oficiálne. V skutočnosti je drogovým pašerákom ‘Ndranghety – v súčasnosti najmocnejšej mafie na svete.

Keď Vadala hovorí, agresívne si uzurpuje priestor okolo seba. Akoby sa ostatných snažil presvedčiť o svojej významnosti. Postáva v nákupnom centre na priemyselnom predmestí Benátok – malebného talianskeho mesta, ktoré je známe labyrintom vodných kanálov, ľúbostnými pesničkami a gondolami. Talianske “dolce vita” ale má, ako obvykle, dve tváre. Benátky pomaly neklesajú na dno len vplyvom času a vody z morskej lagúny. Potápajú sa pod ťarchou organizovaného zločinu.

Nákupné centrum, kde schôdzka prebieha, leží na strategickom mieste: na diaľničnej križovatke medzi benátskym letiskom a výpadovkami na sever a juh krajiny. Je tak ľahko dostupné z Kalábrie a zároveň umožňuje rýchly útek v prípade nečakaného záujmu polície. Účastníci stretnutia sú napriek tomu opatrní. Zatiaľ čo sa štyria dohadujú, ďalší dvaja strážia. Ide totiž o veľa. Jeden z “obchodníkov” je tajným agentom talianskej polície.

Práve Benátky si Vadala zvolil za cieľovú stanicu pre dodávky kokaínu z Latinskej Ameriky. “Chcem previezť dvesto, tristo kíl v rámci jednej cesty, je ti to jasné?”, oťukáva si mafián podnikateľa Franceska Giraldiho, ktorý tu založil prepravnú spoločnosť Gi.Fra. Očakáva od neho, že bude schopný dovážať ovocie z Latinskej Ameriky v takých veľkých množstvách, aby mohol legálny biznis poslúžiť ako zásterka pre pašovanie kokaínu z Peru a Ekvádoru. Časť tovaru by potom mala putovať z Giraldiho benátskeho skladu do spoločností, ktoré vlastní Vadala na Slovensku.

 

Kokaín v krabici s banánmi, zdroj: GDF Venezia

Od hnoja ku kokaínu

Antonino Vadala alias “Vitello” alebo “Bovino” (po taliansky doslova “Hovädzie”) sa narodil v roku 1975 v Melito di Porto Salvo, dedinke s 11 tisíc obyvateľmi na brehoch Iónskeho mora. Vyrastal na svahoch lesnatého kalábrijského pohoria Aspromonte, v chudobnej dedinskej oblasti, ktorá sa preslávila chovom dobytka a spracovávaním mäsa. Miestne klany tam kontrolujú všetok biznis, vrátane potravinárskeho.

Vadalovci, rodinný klan Antonina Vadalu, sú rovnako ako Rodovci – rodina jeho ženy – s mäsospracujúcim priemyslom úzko spätí. 

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa Vadalov svokor Diego Roda rozhodol presťahovať na Slovensko. Chcel sa vyhnúť krvavej vojne mafiánskych klanov, ktorá práve zúrila v jeho dedine. Vybral si východné Slovensko, v tej dobe zabudnutý kraj, kde sa vďaka svojim skúsenostiam s chovom dobytka postupne vypracoval na milionára.

Časom ho nasledoval aj Antonino Vadala. Guľka do hlavy mu zatiaľ síce nehrozila, no špeciálna talianska protimafiánska prokuratúra na neho a jeho bratov v roku 2001 vydala zatykač pre napomáhanie inému talianskemu mafiánovi pri úteku pred políciou. Antonino preto so svojimi súrodencami radšej ušiel na Slovensko, kde s nimi svojmu budúcemu svokrovi pomáhal v budovaní podnikateľského impéria.

Diego Roda a bratia Vadalovci naďalej udržiavali s rodným kalábrijským krajom a s tamojšími klanmi živý kontakt. Ako dokazujú dve policajné vyšetrovania – operácie pod krycím menom “Ramo spezzato” (2009) a “El Dorado” (2005) – obe rodiny boli namočené do obchodovania s ‘Ndranghetou.

Vyšetrovanie benátskeho oddelenia finančnej polície okrem toho v roku 2015 zdokumentovalo, ako sa Vadalovci podieľali na obchode s drogami. Podľa dôkazov, ktoré zhromaždila polícia, sa pašovaním drog zaoberali dlhodobo, hoci sa snažili budiť dojem, že sa venujú výhradne mäsu. Jedného dňa sa rozhodli, že sa zo Slovenska vrátia späť do vlasti. Chceli sa totiž naplno zapojiť do medzinárodného pašovania drog po boku najmocnejšieho a najobávanejšieho klanu ‘Ndranghety v ich kraji: rodiny Morabito alias “Tiradrittu” z dedinky Africo. Sám Giuseppe Morabito bol svojho času považovaný za jedného z najdôležitejších predstaviteľov celej ‘Ndranghety.

Pracovať pre tento mocný klan by pre Vadalovcov znamenalo, že sa dostanú medzi najváženejších členov ‘Ndranghety, okolo ktorých sa točia peniaze a ktorých obchod s kokaínom vo všetkých možných častiach sveta sa počíta na tisícky ton.

Takúto šancu si Vadalovci, samozrejme, nechceli nechať ujsť. Klanu Morabito preto odovzdali prostredníctvom Lea Zappia milión eur v hotovosti. Táto finančná záruka mala slúžiť ako vstupenka do veľkého sveta kokaínu.

“Za Vadalu sa u Lea Zappiu zaručil jeho svokor Diego Roda. Ten mal podľa svojich slov prevziať rolu sprostredkovateľa medzi Vadalovcami, Rodovcami a obchodníkmi s drogami z dediny Africo,” vysvetlil OCCRP (Organized Crime and Corruption Reporting Project) major Salvatore Rubbino z talianskej finančnej polície.

 

Antonino Vadala, zdroj: facebook

Agent v utajení

Vráťme sa teda na schôdzku v Benátkach. Je september 2014 a Francesco Giraldi s Antoninom Vadalom preberajú detaily zmluvy. Dohodnú si aj zoznam lodných kontajnerov z Ekvádoru a Peru. Pár dní nato sedí Francesco Giraldi pred svojim laptopom a všetko starostlivo prepisuje: “Na tejto schôdzke sa Vadala predstavil ako podnikateľ, ktorý využíva svoje obchodné aktivity v mnohých krajinách na to, aby mohol legálne prepravovať tovar a vytvárať sieť väzieb na dôležitých štátnych úradníkov, policajtov a colníkov.”

Giraldi si to všetko nezapisuje pre slabnúcu pamäť či paranoju. V skutočnosti je agentom číslo “8067” benátskej finančnej polície.

Vybavený odpočúvacími zariadeniami zbieral dôkazy o tom, ako systém dovozu drog funguje. “Skupina kalábrijských páchateľov požiadala tohto agenta, aby poskytol logistickú základňu pre dovoz veľkého množstva kolumbijského kokaínu ukrytého v nákladoch ovocia. Tovar mal byť importovaný z prístavu Guayaquil v Ekvádore a Callao v Peru do Talianska, odkiaľ mal byť presmerovaný na Slovensko, aby mohol byť preclený v Bratislave. Drogy, ktoré mali byť v Benátkach rýchlo vložené, boli skryté vo vreciach za prvou hradbou debien s ovocím,” píše sa vo vyšetrovacom spise talianskej protimafiánskej polície.

“Vadala tvrdil, že v priebehu desiatich dní založí v Ekvádore spoločnosť, ktorá nakúpi potrebný tovar, ktorý poslúži ako zásterka,” popisoval schému vo svojej správe agent “8067”. Ďalej vysvetľuje, ako mal “biznis” fungovať. Buď pôjde kontajner s tovarom a s kokaínom rovno na Slovensko, alebo bude mať krátku zastávku v Benátkach, kde rýchlo vyložia kokaín, colníci ale kontajner kontrolovať nebudú, pretože colné papiere sa budú riešiť až na Slovensku. A pečať na brehoch Dunaja už nikto riešiť nebude.

“Colníkom na Slovensku prenajímam sklady,” chválil sa Vadala agentovi “8067”. “Tamojší šéf je náš, dosadil som ho na miesto… ten zaistí, že všetky pečiatky budú v poriadku.”

Vadala mal jednoducho zabezpečené, že skorumpovaná (slovenská) colná správa sfalšuje kontrolu nákladu a označí ho za bezproblémový. “Poznám ich všetkých do jedného,” tvrdil Vadala.

Krevety, krevety a… zase krevety

Dovoz ekvádorského kokaínu Vadala nakoniec maskoval krevetami, ktoré kupoval od jedného z najväčších spracovateľov morských produktov v Ekvádore. Na financovanie používal slovenskú spoločnosť Terra Real s.r.o., cez ktorú poslal na účet firmy agenta “8067” najprv 175 tisíc eur. Neskôr doplatil ďalších 53 tisíc eur v hotovosti. Tieto peniaze mali pokryť nákup kreviet a 70 kíl kokaínu. “Vadala mi povedal, že tam má svojho človeka. A pracovníci firmy Omarsa ho nechajú spraviť, čo treba,” napísal do svojej správy agent Giraldi.

Obchodná kamufláž ale dopadla celkom inak. Keď 16. mája 2015 náklad dorazil do Benátok, v kontajneroch boli síce krevety, ale po kokaíne ani stopa.

Za mreže ma nedostanú

Benátska finančná polícia vtrhla tretieho decembra 2015 do skladu firmy Gi.Fra a zadržala zamestnanca Violiho, agenta “8067” (týmto sa jeho operácia v utajení skončila) a troch ďalších komplicov, ktorí práve vykladali 88 kíl kokaínu dovezeného z Kostariky. Týždeň na to dorazilo aj 220 kíl kokaínu ukrytých v banánoch. Na ich prevzatie v sklade čakala už iba polícia.

Mario Palamara bol vtedy už na úteku. Spravodlivosti uniká dodnes. Zákonu unikal aj Antonino Vadala. Ale len do 13. marca minulého roka, keď ho zatkli.

Celý rok 2017 sme sa zaoberali Vadalovými firmami a jeho biznisom. Mali sme tušenie, že niečo skrýval. Dlho sa však nedarilo nájsť dôkazy, že bol Vadala napojený na ‘Ndranghetu a obchod s drogami.

Benátsky súd nakoniec vydal zatykač na Vadalu, Palamaru a ich komplicov 28. februára 2018, čiže týždeň po tom, čo boli vo Veľkej Mači chladnokrvne zavraždení novinár Ján Kuciak spolu so svojou priateľkou Martinou Kušnírovou. Ich telá našli 26. februára 2018.

zdroj titulnej fotografie: Edin Pašović (OCCRP)
Vzniklo v spolupráci investigace.czICJK.skIRPI.eu a OCCRP.org